Sedím si jedného dňa na dvore, keď tu zbadám, ako môj pes niečo vlečie popod susedov plot. Bol to králik. Na svoje veľké zhrozenie som si uvedomil, že je to miláčik desaťročnej susedovej dcéry. Každý deň som pozoroval, ako vždy, keď prišla zo školy, pribehla rovno ku klietke, vypustila ho von a hrala sa s ním až do večera. Psa som ani nepotrestal. Bolo treba pracovať rýchlo. Králik bol dosť špinavý, tak som ho najprv opral v práčke, potom učesal hrebeňom, vyfúkal fénom a nakoniec trochu navoňavkoval lesnou vôňou, pretože už začínal zapáchať. Potom som preskočil plot a dal ho späť do klietky, dúfajúc, že si susedia budú myslieť, že zomrel prirodzenou smrťou. Len tak tak som to stihol, než sused priviezol dcérku zo školy. Malá vybehla ku klietke ako zvyčajne. Ibaže kúsok pred ňou sa zastavila a zarevala, až sa hory otriasali:
- OOOOOTTEEEEECCCKKKOOOOOOOOOO !!!
Jej otec s hrôzou na tvári podišiel ku klietke. Ako dobrý sused som sa hneď spoza plota opýtal, či sa niečo stalo a ako by som mohol pomôcť. Jej otec len ticho prehovoril:
- To by som chcel vedieť, ktorý chuj je schopný urobiť takéto niečo malému dievčatku. Vykopať králika a dať ho späť do klietky...