Keď Boh stvoril Adama a Evu, zostali mu ešte dve veci, ktoré im chcel dať. Boh povedal:
„Mám pre vás ešte dva darčeky, pre každého z vás jeden. Ten prvý je umenie čúrať postojačky a ...“ Adam ho prerušil: „Ja to chcem, ja to chcem! To bude paráda a môj život bude omnoho jednoduchší a veselší!“
Potom sa pozrel na Evu, Eva prikývla a povedala:
“A prečo nie, pre mňa to nie je také dôležité.“
Tak dostal Adam od Boha tento dar. Adam výskal od radosti, poskakoval a čúral hneď sem, hneď tam, bežal na pláň, čúral i tam a obdivoval obrazce, ktoré sa mu podarilo vytvoriť v piesku. Boh s Evou pozorovali Adamovo nadšenie, a potom sa opýtala Eva Boha:
„A ten druhý darček, ktorý si nám chcel dať je aký Bože?“
„To je mozog, Eva. To je mozog.“